Všetko je tak, ako má byť?

Táto veta je veľmi, ale veľmi zavádzajúca a nesprávna. Napriek tomu sa veľmi často používa v hovorovej reči. Ak by bolo všetko tak, ako má byť, bol by na zemi raj. Poriadok, pokoj, šťastie… Ale nie je. Takže? Správnejšia veta by bola „Všetko je tak, ako sme dopustili aby to bolo“. To je správna veta. Tým ako sa správame, ako konáme, ako sa rozhodujeme, tým vytvárame a hlavne dopúšťame to, aký je tento svet, aký je náš život. Dopúšťame to svojimi rozhodnutiami ktoré vedú k našim činom a vytváraniu tohto sveta. A rozhodnutia vychádzajú z nášho vnútra. Presnejšie z nášho srdca, pre skalných psychoanalytikov z našej „hlavy“. To čo máme v sebe, (šťastie, nešťastie, radosť, smútok…) pôsobí ako veľký filter, cez ktorý vidíme svet. A podľa toho, ako ho vidíme, tak aj jednáme. S láskou, s nenávisťou, s ľahostajnosťou, s chamtivosťou, s rozumom… Každý inak. A to tvorí náš svet. Hodnoty, ktoré máme v sebe. Každý z nás. Kto má väčšiu moc, ten presadzuje svoje hodnoty, názory a predstavy.

Za všetko si môžeme sami

Moja najnovšia kniha má názov „Za všetko si môžeme sami“. Táto veta je úplná pravda. Svet je nesmierne rozmanité miesto. Ako ho vidíme, s ktorou jeho súčasťou rezonujeme, to priťahujeme, to zažívame. Môžeme si slobodne vybrať, aký život budeme viesť. Priťahujú nás rovnaký a podobný ľudia ako sme my, rezonujeme s názormi určitých skupín ľudí, správame sa podľa určitých hodnôt čím si vytvárame svoju kvalitu – nekvalitu života. Jeden z najťažších činov na tomto svete je zmena vnútorného postoja a tým filtra, cez ktorý vidíme a aj posudzujeme svet. A ako ho posudzujeme, tak ho aj milujeme, alebo sme naň nahnevaný, alebo všetko negujeme…

Vždy sa snažíme nájsť niekoho, kto náš „filter“ zdieľa, kto nám dá za pravdu, kto premýšľa rovnako. To je človeku zväčša osudné, a to v tom zmysle, že vrana k vrane sadá a rovný rovného si hľadá. Podľa toho, ako vidíme svet, priťahujeme k sebe ľudí, s ktorými sa stretáme a obdivujeme prírodu, „tunujeme“ autá, zdieľame videá, alebo deštruujeme všetko okolo seba. Uviedol som iba niekoľko príkladov. Spolu s týmito ľuďmi zdieľame nielen svoje ideály, ale aj svoju životnú úroveň, a aj s nimi stojíme na jednej priečke pomyselného rebríčku človečenstva. A všetci ostatný sú šibnutý, neschopný, nevidia pravdu a podobne… Poznáte to odniekiaľ? Poznáte, však? Takmer každý máme v okolí ľudí, ktorí idú svojou „pravdou“ a svojimi názormi na nervy. Ale nie ste pre niekoho taký aj vy? Nie? Dobre… Človek môže na veľmi dlhý čas zapadnúť na niektorej úrovni bez toho, aby sa snažil posunúť vpred. To je to osudné. Ustrnutie. Po rokoch aj keby chcel, zväčša sa už nedokáže „vyhrabať“ von a stúpať nahor. Chcel by sa mať lepšie, stretať iných ľudí, významnejších, chcel by sa dostať do honosnejšej spoločnosti… Ale každá priečka rebríčka človečenstva má svoje kvality, čím vyššie tým lepšie, a nižšia kvalita sa tam proste nedostane. Presne tak, ako sa nedostane nižšia kvalita ľudí na priečku, kde stojíte vy. Každá úroveň ľudí (to zahŕňa aj morálnu, ľudskú, názorovú) si udržuje svoj status a nepustí medzi seba tých, ktorí na to nemajú. Privítali by medzi sebou tých, ktorí sú vyššie, tí ale neprídu, preto že by si nemali s nimi čo povedať. Odlišné názory, odlišný spôsob vyjadrovania, odlišné hodnoty, to všetko oddeľuje od seba ľudí na jednotlivých priečkach. Čím to je spôsobené že človek nie je tam hore? Jeho vnútrom. Aký je vo svojom srdci, medzi takými ľuďmi sa pohybuje, taká spoločenská vrstva ho prijíma medzi seba, či sa mu to páči, alebo nie.

Každá významná vnútorná zmena môže človeka posunúť do vyššej alebo do nižšej spoločnosti. Zmena vnútorných hodnôt a postojov pritiahne iných ľudí, inú vrstvu. A nepozerajte na to cez filter peňazí a bohatstva. Peniaze môže mať tak vzdelaný a jemný človek, ako aj riadny „debil.“ Je veľa bohatých a dobre situovaných ľudí, ktorí sú na nižších priečkach človečenstva. Ale je tam omnoho viac chudákov a bezdomovcov. Ľudia, ktorí so sebou vnútorne pracujú a snažia so o svoj rast osobnosti, sa postupne dostávajú do lepších spoločenských vrstiev, a ako rastie ich „Človečenstvo“ aj do lepšej ekonomickej situácie. Finančná chudoba je často aj psychickou chudobou. Aj duševnou.

Sebapremena

Vnútorná prázdnota človeka naplnená egoizmom sa odráža v celom jeho jednaní, aj v ľuďoch s ktorými si „rozumie“. Človek s bohatým vnútorným životom sa tiež obklopuje jemu podobnými ľuďmi. S ostatnými je v interakcii, ale nerezonuje s nimi. Každý rezonuje len s ľuďmi svojej úrovne. A aby ste sa posunuli nahor, treba na sebe pracovať. Pracovať so svojou mysľou, so svojím duševným svetom. Duševný život, ktorý človek vedie je tá limitujúca zložka osobnosti, ktorá ho oddeľuje od toho, kým by chcel byť, kde by chcel byť, aký by chcel byť. Ak sa bude „donemoty“ motivovať a vizualizovať si svoj ideálny život, možno sa tam niekam po čase dostane, ale keď s tým prestane, padne postupne tam, odkiaľ vyšiel. A keď nespraví vnútorné zmeny, hoci bude žiť určitý luxus, vyššia spoločnosť ho neprijme. Prečo? Smrdí. Smrdí nižšou vrstvou svojimi názormi a hodnotami, a bude ako tí malomeštiaci, ktorí sa hrabú tam, kde nepatria. A nakoniec sa im stane to, čo mnohým. Budú sa na niekoho hrať, namiesto toho, aby niekým boli. To ale stojí priveľa času a energie. Aby sa tomu predišlo, treba sa začať meniť zvnútra, a zmena k lepšiemu bude trvalá. Môžete sa motivovať, môžete vizualizovať, ale až spolu s vnútornou Sebapremenou pevne zakotvíte vo svojom vysnívanom živote. Bez vnútornej zmeny to nejde. Bez nej bude treba neustále bojovať o svoj „status“. Ak sa rozhodnete pre vnútornú zmenu, spravte pod vedením skúseného inštruktora na škole Sebapremeny. Techniky a metódy tejto školy vám pomôžu sa posunúť vpred. Svojou zmenou dopustíte, aby veci boli tak, ako si ich želáte.