Lohan (Luohan) čchi kung (Qi gong) systém

Lohan (Luohan) čchi kung (Qi gong) systém

   Pôvod čchi kungu možno vysledovať v starej Číne približne 2 500 rokov pnl. Tradičná čínska medicína o viac ako 1 000 rokov neskôr, zaradila čchi kung ako súčasť svojich základných metód liečenia. Stal sa veľmi populárny  pre jeho zdravotné účinky.

   Hlavný význam čchi kungu je rozvíjať vitálnu energiu čchi (Qi) človeka. Pomáha naplniť realizáciu celého potenciálu tela, zvyšuje imunitu, napravuje poškodenia spôsobené chorobou, a vyvažuje tok energie v ľudskom tele. Kontrola dýchania hrá v tomto systému centrálnu úlohu. Použitie dychu je v čchi kungovej praxi základným aspektom a kľúčom ku kontrole energie, a ko aj mostom medzi telom a mysľou.

   Starší ľudia môžu praktikovať čchi kung pre jeho špeciálne terapeutické a rehabilitačné vlastnosti. Športovci a ľudia praktikujúci bojové umenia z rozličných štýlov ho môžu takisto praktikovať ako doplnok svojho tréningu.

Štyri základné formy

   Sú tu štyri vnútorné formy, ktoré neboli nikdy dané na verejnosť mimo najbližšej rodiny potomkov Chan Heunga.

   Je to „Bodhidharmových 18 rúk Lo Han“ (Lohan Kung), „Siu Lohan“, „Da Lohan“ a „Wu chi“. Spoločne tvoria tieto štyri formy kompletný systém vnútorného Kung fu, aby pokryli celú oblasť znalostí čchi kung pre kung fu školu Choy Lee Fut. Zjednotili sme tieto štyri formy pod menom „Lohan Gong“, v preklade „umenie dychu pre osvietenie“.

Čchi (Qi vitálna energia), Jing (esencia) a Shen (duch)

   V tejto originálnej forme Lohan čchi kung je sada vnútorným cvičení pre kultiváciu „troch drahocennostíČchi (Qi vitálna energia), Jing (esencia) a Shen (duch). Keď sa cvičí pravidelne, aktivuje tok vnútornej životnej energie v meridiánoch, posilňuje vnútorné orgány, pomáha dlhovekosti zachovávaním zdravia, sily tela a mysle, precvičuje šľachy a svaly, podporuje relaxáciu a zvládanie stresu, bráni ochoreniam z nadmernej fyzickej záťaže, podporuje bdelosť, správny postoj, a poskytuje esenciu a je základom mnohých interných a externých bojových umení.

Vstup Bodhidharmu

   Počas šiesteho storočia indický Budhistický mních Bodhidharma, alebo aj Tamo, 36 patriarcha Mahajánového Budhizmu, priniesol sútry Tripitaka, tri sútry alebo spisy do Číny, a cestujúc po krajine usadil sa nakoniec v Shaolinskom chráme v provincii Henan. Bol zakladateľom Chan Budhizmu, známeho neskôr pod Japonským názvom Zen.

   Podľa legendy trávil Bodhidharma 9 rokov v meditácii v jednej jaskyni. Počas týchto rokov meditácie zistil, že nedostatok pohybu jeho telo, silný chlad a vietor v okolí jeho miesta meditácie spôsoboval únavu a telesné bolesti. Jeho žiaci mali ten istý problém, a často počas meditácie zaspávali. Aby si poradil s týmto problémom vytvoril Bodhidharma sadu cvičení, založených na Indickej Yoge,  Čínskych cvičeniach pre dlhý život a zdravie a tiež podľa pohybov a správania divokých zvierat. Táto sada cvičení je známa ako „18 rúk Lo Han, a je považovaná za základ Shaolin čchi kungu a Shaolinských bojových umení ako takých.

   Vyzerá to ako protirečenie, že skupina budhistických mníchov žijúcich kontemplatívny život je známa aj ako experti na bojové umenia. Dôvod leží v minulosti, keď bola cisárska moc oslabená a v krajine vládla korupcia. Banditi terorizovali obyvateľov a ľudia sa stávali obeťami útlaku. Často zostávalo na mníchoch, aby sa stali ochrancami a sudcami medzi ľuďmi. Mnohokrát sa mníchmi  stávali ľudia, ktorý si nevedeli dať rady a korupciou úradníkov. Niektorý z nich bývali majstrami bojových umení. Týmto rástol rozsah a schopnosti Shaolinských mníchov. 

   Po dvesto rokoch sa cisár Ching tak obával sily Shaolinského kláštora, že ho nechal zničiť. Choy Fook, jeden z preživších mníchov utiekol do provincie Kwangtung na juhu Číny.

  Keď Chan Heung vyhľadal mních Choy Fooka v jeho horskej pustovni v Law Fo Sane aby sa stal jeho žiakom, Choy Fook ho naučil celý systém Shaolinského Kung Fu, ako aj vzácnu sadu štyroch vnútorných cvičení čchi kungu, spomínaných skôr. Každé z týchto cvičení má vlastnú charakteristiku. Všetky používajú kontrolu dýchania aby riadili tok čchi v meridiánoch. Sú to pohybové cvičenia, a jedno z nich používa stacionárne postoje.

Lohan čchi kung systém

Lohan čchi kung systém

Prvá forma

   Prvá forma z tejto sady cvičení je „Lohan kung“ a na generovanie čchi používa pohyby. Vo svojich pohyboch dosahuje extrémny Yin a Yang, a plné rozpínanie a sťahovanie cirkulácie čchi. No aj pri maximálnom prejave Yang je telo stále mäkké a jemné bez akéhokoľvek napätia.

Lohan čchi kung systém

Druhá forma

   Druhá časť sady zvaná „Siu Lohan“ je viac oblúková vo svojich pohyboch a mäkšia. V kontraste voči „Lohan Kung“ aby generovala čchi je táto forma viac zameraná na použitie dychu (viac ako na pohyby).obsahuje statické postoje v rozličných častiach formy. Z ticha nehybnosti sa  rodí pohyb, a z plynulých pohybov je kultivovaný kľud.

Lohan čchi kung systém

Tretia forma

   Táto sa nazýva „Da Lohan“, cvičí sa v sede s prekríženými nohami a s rukami v rozličných pozíciách „mudier“. Myseľ, spojená s dychom je použitá na sledovanie čchi v rozličných bodoch na meridiáne v centrálnej osi tela. Zatiaľ čo „Lohan Kung“ a „Siu Lohan“ pracujú predovšetkým s orgánovými meridiánmi, „Da Lohan“ používa prednú a zadnú strednú dráhu Ren mai – koncepčný meridián a Du mai – riadiaci meridián (Jen mai a Tu mai).

Lohan čchi kung systém

Štvrtá forma

   Štvrtá a finálna forma je „Wu chi“, ktorá kombinuje schopnosti troch predchádzajúcich s bojovými prvkami. Pohyby sú plynulé a fluid, telo je mäkké a vláčne. Ticho mysle je miešané pohybmi tela, rýchle preteká do pomalého. Je to reflexia kozmického tanca stvorenia, kde Yin a Yang, univerzálne protiklady, sa dostávajú do interakcie aby vytvárali miliardy fenoménov a entít vesmíru. Je to veľmi efektívna bojová forma, kombinujúca tvrdé fyzické bojové schopnosti s mäkkou koncentráciou mysle a cirkuláciou čchi. „Wu chi“ je podobné ako „Pao Chiu“ v Chen Tai chi. Sú to graciózne pohyby zmiešané s explozívnymi údermi. Hovorí sa, že je to jedna z najpokročilejších pästných foriem v Choy Lee Fu kung fu. (poznámka Howarda Choya: existuje aj Lohan forma nazývaná Tai Git Kuen, alebo Taijiquan, zriedka videná na verejnosti).

   Tieto techniky Lohan čchi kung možno cvičiť pre zdravie a pohodu. No pre serióznych praktikov Choy Lee Fut kung fu predstavujú kľúč k tajomstvám pokročilých techník. V základnej úrovni máme tendenciu pracovať iba s telesnými aspektmi kung fu, postojmi, prácou nôh, údermi a kopmi. Sila vychádza predovšetkým zo svalov a kostí. Je to „externý“ spôsob cvičenia a je povrchný.  No aby sme pokročili do vyšších úrovní , musíme pracovať s telom, mysľou a duchom ako s integrálnou jednotou, inými slovami s „interným“ aspektom kung fu. Dosahujeme toho s prácou s čchi, alebo aj vnútornou silou, pre ktorú bol Lohan čchi kung vytvorený.

  V pojmoch foriem je „Lohan Kung“ učený na začiatku druhej úrovne, „Siu Lohan“ na jej konci, a „Da Lohan na začiatku pokročilej úrovne.  A čo „Wu chi“? tak ako to hovorí preklad jej názvu „bez konca“, je to nekonečné hľadanie dokonalosti.

   Je tu zaujímavý príbeh o tom, akú dôležitú úlohu hral Lohan čchi kung v kontinuálnom prežití tradičného rodinného štýlu. V dnešnej dobe existuje niekoľko štýlov, ktorých pôvod možno vystopovať späť k pôvodnému zakladateľovi. Dva z viacerých slávnych príkladov sú majster Chen Xiaowang z Chen štýlu Tai chi a majster Chen Yong Fa z Choy Li Fut štýlu.

   Majster Chan Yong Fa je pra, pra vnuk Chen Heunga, a narodil sa po čínskej komunistickej revolúcii. Pre problémy s výživou prevládajúcou v tom čase na dedinách Yong Fa sa narodil ako chorľavé dieťa. Z obavy o jeho zdravie, majster Chan Yiu Chi, jeho starý otec ho začal učiť „Lohan Kung“ už vo veku štyroch rokov. Jeho zdravie sa zlepšilo, zosilnel a už nikdy vážne neochorel. Zo všetkých detí (traja chlapci a jedno dievča), bol fyzicky najmenší, ale cez svoj skorý tréning Lohan čchi kung a jeho neustálu prax bojových umení prekonal svojich statnejších bratov a stal sa najzručnejším v Choy Lee Fut kung fu. V dnešnej dobe je akceptovaný ako držiteľ štýlu, alebo aj Jeurng Mun Yeng of Choy Li Fut, tak ako mu bol odovzdaný rodinnou líniou.

   Majster Chen Yong Fa nezabudol na dobrodenie Lohan čchi kungu, keď sa presťahoval do Austrálie. Uvedomil si, že ak chce udržať nažive tradíciu Choy Lee Fut, ako originálne tradičné bojové umenie, musí ho otvoriť svetu. Tradičné vedomosti majú byť použité v prospech ľudstva. Takýmto spôsobom Choy Lee Fut prežije. Pred generáciou Yong Faa bol Lohan čchi kung určený len pre členov rodiny Chen. Je to historicky dôležité obdobie, v ktorom sú tieto tajomstvá sprístupnené svetu, a to vďaka želaniu majstra Chena zdieľať tento život zachraňujúci poklad s čo najväčším počtom ľudí.

(Poznámka Howarda Choya): priezviská Chen a Chan majú rovnaký spôsob písania a rovnaký význam. Prvý je preklad z Mandarínštiny a druhy z Kantončiny.  Takisto názvy Choy Li Fut, Choy Lee Fut, Choy Lay Fut a Cai Li Fo sú názvami toho istého štýlu bojových umení v rozličných čínskych dialektoch, ale znaky sú v čínštine písané rovnako.

Línia Lohan čchi kung

Da Mo (Bodhidharma) 36 patriarcha pricestoval do Číny z Indie v 6. Storočí

Generácie Shaolinských mníchov a ich žiakov, najslávnejší mních Gok Yeun, ktorý rozšíril cvičenia na 72 pohybov a Lee Sau a Bak Juk Fung, ktorí ktorý ďalej rozširovali 72 pohybov a transformovali „ 18 rúk Lohan“ na efektívny bojový systém.

Mních Choy Fook (zomrel 1840)

Chan Heung, zakladateľ Choy Lee Fut 1806 – 1875

Chan Koon Pak, syn Chan Heunga 1847 – 1920

Chan Yiu Chi, vnuk 1888 – 1965

Chan Wan Hon, pravnuk 1919 – 1979

Chen Yong Fa, pra pravnuk narodený 1951

Howard Choy, reprint z IKF Jún 1992

➡️ SÚKROMNÉ HODINY QI GONG TU ⬅️

Do Slovenského jazyka preložil Peter Filo MMA