Karate – otázky a odpovede

Otázky a odpovede

Otázka:

V Karate nosíme farebné opasky, ktoré ukazujú, aké máme technické stupne. Načo je to dobré?

Odpoveď:

   Cvičenie Karate umožňuje dosiahnutie viacerých technických stupňov. Tieto však neodzrkadľujú iba technickú úroveň, ale kladú aj nároky na zmenu vnútorných postojov cvičiaceho. Učiteľ tieto zmeny od žiakova vyžaduje, a tam, kde žiak neakceptuje zodpovednosť svojho technického stupňa, ale chce užívať len výhody vyššej pozície, tam majster citeľne zasiahne. 

   Začiatočník spočiatku v karate spoznáva len formálny systém, študuje skúšobný poriadok, sleduje technické stupne a odhaduje svoje šance na postup. No ako postupuje v hierarchii Karate, spoznáva, že každý jeho krok vpred od neho vyžaduje vnútornú zodpovednosť voči ideálu, ktorý chce dosiahnuť. Všetci cvičiaci sa snažia pokročiť smerom hore, no bez správneho vnútorného postoja sa stane snaha o pokrok iba prázdnym naháňaním sa za farbou pásu. Vyššie stupne v Karate sa takto nedajú dosiahnuť. Je to možné iba prijatím vyššej zodpovednosti voči sebe a tomuto umeniu. V mnohých prípadoch na toto žiaci zabúdajú a rozhodujú sa iba pre imidž. Preto im nie je často aj dlhodobo povolené posunúť sa na ďalší technický stupeň.

   Žiak verí svojím schopnostiam a posúva sa k vyšším stupňom. No vtedy keď príde konfrontácia so zodpovednosťou vyžadovanou na vyšších stupňoch, mnohí sa skromne stiahnu do úzadia. Tu opäť zasahuje majster: 

Vyrovnanie medzi vonkajším vyžadovaním a vnútornou pravdou, znie požiadavka učiteľa. Toto v ľuďoch hlboko zakorenené nedorozumenie medzi požadovaním a pripravenosťou dávať je vo všetkých vzťahoch učiteľ – žiak dôvodom neustálych konfliktov. Čím vyššie siaha žiak so svojimi požiadavkami a zlyháva v pripravenosti dávať, o to silnejšie cíti tlak učiteľa na svoje choré sebavedomie.

   Keď príde žiak s takýmto postojom do Dojo, majster rýchlo rozbije jeho sny. S dosahovaním vyšších technických stupňov je spojená povinnosť udržiavať rovnováhu medzi prijímaním a dávaním. Žiaden žiak na ceste Karate sa nemôže vyhnúť tejto povinnosti bez citlivých nabúravaní jeho sebavedomia. Majster pozná význam tejto skúsenosti pre ďalší pokrok, a vždy bude bezpodmienečne vyžadovať toto vyrovnanie. Je na žiakovi, či sám zvýši svoju pripravenosť, alebo či majster zredukuje jeho nároky.

   Pyramidálny systém v Dojo je symbolizovaný farebnosťou pásov. Žiak – začiatočník Deshi je základom pyramídy. Táto sa ďalej skladá z mierne pokročilých  Mudansha. Tento stupeň má len zriedka priamo do činenia s majstrom. Starší žiaci Sempai sú tí, od ktorých sú učení mladší žiaci, a na ktorých sa môžu títo obracať so svojimi požiadavkami. Kľúčová pozícia je pripisovaná starším Sempaiom. Sú spojovacím článkom Yudansha medzi vlastným učením majstra a žiakmi. Ich výzva leží v problematike učenia, cez ňu sa sami učia a vyzrievajú. Zároveň sú dozorcami nad tradíciou, správnym správaním žiakov a nad korektným dodržiavaním etikety.

   Sempai pozná ťažkosti predávania učenia. Z vlastnej skúsenosti pozná problémy mladších žiakov, a teraz ich spoznáva ako učiteľ. Na svojich žiakoch teraz vidí, aký bol on sám, a je mu jasné, na čo treba dávať pozor. Pôsobí príkladným správaním sa a dáva pozor, aby si zachoval správne držanie. Viac ako silu techniky musí trénovať čistú myseľ svojich žiakov. Dobrý Sempai žije dlhú dobu v blízkosti majstra a naučil sa správať v jeho prítomnosti prirodzeným spôsobom.

  Spodný stupeň pyramídy tu je na to, aby sa žiak naučil oddanosti, sebadisciplíne, usilovnosti, trpezlivosti,  správnemu správaniu sa voči ostatným a schopnosti učiť sa. Bez týchto dôležitých predpokladov nemôže vstúpiť medzi vyššie technické stupne.

   Žiacke pásy (obi), predstavujú určitú získanú úroveň psychických a fyzických kvalít. Naproti tomu čierny pás  by malo odrážať skôr úroveň duševných a duchovných predností, ako fyzický prejav. Karate totiž po zvládnutí techniky v žiackych stupňoch prechádza čoraz viac do tajov v psychickej a duševnej oblasti, fyzično ustupuje do úzadia, Karate sa stáva Do, cestou, životnou filozofiou, ktorú nositeľ čierneho pásu reprezentuje, alebo aspoň by mal. Je totiž z praxe bojových umení známy fakt, že ak sa stretnú dvaja protivníci s rovnakou fyzickou úrovňou, vyhrá ten, ktorí má lepšiu techniku. Ak sa stretnú dvaja protivníci s rovnakou fyzickou aj technickou úrovňou, vyhrá ten, kto má vyzretejšieho ducha. Pretože telo môže byť rozprávkovo silné, technika fantasticky rýchla, no nie je to nič platné, ak je slabý duch, ktorý nie je schopný chladnokrvne čeliť nebezpečenstvu, a v rozhodujúcom okamihu zasiahnuť. Nakoniec vždy rozhoduje duch. Na to treba myslieť. 

   Naša celá cesta Karate ku čiernemu pásu, všetko utrpenie, sebapremáhanie sa, zranenia, odriekanie, pot miešajúci sa s krvou, to všetko nás smeruje ku správnemu duchovnému postoju. Je to ťažká cesta, no možno si na nej výrazne pomôcť. Ako? Váš pás by mal byť vysvätený. A to majstrom Karate alebo duchovným majstrom. Dôvodom je duchovné spojenie nositeľa so svojím majstrom, a zároveň s celou líniou majstrov, ktorý tu boli pred nami. Predpokladám že o vysvätení pásu ešte mnohý z Vás nepočuli. Takýto pás získava duchovné sily a je pre jeho nositeľa veľkým pomocníkom na jeho ceste Karate.

   S pásom musí byť nakladané  s rešpektom a s úctou, pás treba doma uchovávať na zvlášť preň vyhradenom mieste. Každé ráno skôr, ako si ho opášeme ho zdravíme priložením na čelo. Pás neťaháme za sebou po zemi a nepoužívame ho ako cvičebnú pomôcku. Perieme ho raz za rok. Deň prania vždy určí majster. 

   Venujte svojmu pásu úctu a pozornosť, a keď cítite, že ste stretli svojho majstra, požiadajte ho o vysvätenie pásu. Ale upozorňujem, že je iba málo ľudí, ktorý Vám pás naozaj vysvätia.

Peter Filo MMA